Súľovské skaly . Ubytovanie ‚ apartmány Súľov

 

Rímsko - katolícky kostol svätého Michala v Súľove 

Omše : Kostol sv. Michala v Súľove
- nedeľa o 7:45
- pondelok,streda,piatok o 16.45 hod.
- utorok, sobota o 7.00 hod.
- rozpis omší nájdete aj na nástenke pred rímsko - katolíckym kostolom v Súľove - Hradnej

Rímsko - katolícky farský úrad v Súľove - Hradnej
Súľov 34
013 52 Súľov - Hradná
tel./ 041/5574026
Rímsko - katolícky farár : Mgr. František Cvacho
         

Rímsko - katolícky kostol Ružencovej Panny Márie v Jablonovom 

Omše : Kostol Ružencovej Panny Márie v JablonovomKostol sv. Michala v Súľove
- nedeľa o 10:00
- utorok,streda,piatok o 18.00 hod.
- rozpis omší nájdete aj na nástenke pred rímsko - katolíckym kostolom v Jablonovom

Kostol patrí pod rímsko - katolícky farský úrad v Súľove - Hradnej
Súľov 34
013 52 Súľov - Hradná
tel. 041/5574026
Rímsko - katolícky farár : Mgr. František Cvacho

Evanjelický a.v. kostol v Súľove

Služby Božie : Evanjelický a.v. kostol v Súľove  každú nedeľu o 10.10 hod.

Evanjelický a.v. farský úrad v Súľove - Hradnej
Súľov 203
013 52 Súľov - Hradná
tel./ 041/5574014
evanjelický a.v. farár : Mgr. Ivan Mikuš

Text zo stránky www.sulov-hradna.sk 

Cirkevný život v Súľove 

Začneme tým, čo nie je samozrejmé: Vzácnosťou tohoto regiónu je symbióza veriacich. V obci sa nachádza rímsko-katolícky kostol, aj evanjelický kostol. Nikdy v tejto obci nedošlo k náboženským treniciam, ani v časoch reformácie, ani v časoch protireformácie. Kresťania zo súľovskej doliny pôvodne patrili pod predmiersku farnosť. V časoch reformácie (XVI. a XVII. strč.) prišli k nám reformačné snahy rôznymi cestami: od študentov, učiteľov z Nemecka, z Čiech, z Moravy. Podoporovali ich mešťania i šľachta. V Trenčianskej stolici vzniklo 75 evanjelických zborov. Súľvoská evanjelická cirkev je jednou z najstarších. Často spomínaný rod Sirmiensis prijal pozitívne myšlienky reformácie.

Teodóz Sirmiensis v roku 1616 dal postaviť v Súľove kostol spolu so svojím švagrom Jánom Dávidom a so Štefanom Akajom (ako tretí zo spoluzakladateľov sa uvádza Pavol Akaj) Týmto novým kostolom je dnešný rímsko-katolícky kostol.

Teodózov syn Ondrej sa postaral, aby v roku 1617 žilinskí murári pristavili ku kostolu vežu pre tri zvony. Tento kostol bol zasvätený Ježišovmu menu a bol jedným z najstarších protestanských kostolov na Slovensku.

V ťažkom a zložitom obdodí reformácie a protireformácie bol kostol evanjelikom viackrát odňatý. Vrátiť kostol im nepomohla ani tá skutočnosť, že evanjelická súľovská cirkej bola vyhlásený za tzv. ARTIKULÁRNE MIESTO - bolo to miesto slobodného vyznávania viery. (Vyhlásenie pochádza zo Šopronského krajinského snemu (1681), na ktorom sa o.i. uzákonilo viacero artikulov. v 25. článku sa hovorí o tom, že do krajiny sa vrátila náboženská sloboda, omilostili sa vyhnaní a odsúdení kňazi a učitelia. Evanjelici boli definitívne pozbavení užívania kostola v roku 1711 a kostol od tých čias prináleží katolickej cirkvi dodnes.

Spomenutý kostol prešiel viacerými menšími aj závažnejšími prestavbami. K žiadúcej oprave došlo až počas pôsobenia prvého miestneho katolíckeho plebána ANTONA SEFAROVIČA (1770 -71). Jeho príchodom do Súľova prestáva byť súľovská farnosť fíliou Predmiera a stála sa matkocirkovu pre Hradnú a Vrchteplú, ktorá bola čo do veľkosti najmenšia farnosť v celom biskupstve. Zväčšila sa až v roku 1952, kedy bola obec Jablonové odčlenená od Predmiera a priradená k Súľovu. Kostol bol (podľa dokumentov) prestavaný od základov, pretože z pôvodnej stavby sa stávala ruina. Na prestavbu kostola prispeva aj panovíčka Mária Terézia (!). Vysvätenie kostola učinené bolo opátom Jánom Pinkom z Rajca a kostol bol zasvätený svätému Michalovi archanjelovi.

K ďalšej prestavbe došlo v rokoch 1780-1792.

Hlavný oltár pochádza z roku 1778. Zdobí ho obraz arch. sv. Michala. Celá úprava kostola je vedená v barokovom štýle. Klasicistickú kazateľnicu dala zhotoviť Anna Akajová, rodená Ugronovičová (1821). Spovednica bola zhotovená až v roku 1973.

1921 od blesku ohorela drevená kopula veže; z tohoto požiaru sa zapálil aj oltár Panny Márie, poškodili sa jeho drevené časti, socha zostala neporušená. Pri opravách v roku 1929 bola postavená nová, ihlanovitová veža, eternitom zakrytá veža aj kostol. V Pamätnej knihe obce sa píše, že veža mala dvojitý kríž s kohútom, ako znak, že kostol bol evanjelický.
Pod kostolom je rodinná krypta rodu Sirmiensis a Akaj.

V roku 1952 cirkev zakúpila organ zo starého kostola v Terchovej. O rok neskôr bol organ inštalovaný. Pochádza z roku 1902. vyrobený bol v Novom Jičíne.

1956 sa začala prestavba veže. Ihlanovitú vežu nahradila cibuľovitá. Od roku 1957 má kostol dva nové zvony. Kúpili ich veriaci. 1961 bola do interniéru zakúpená Krížová cesta - drevorez od Štefana Hlávka a obetný stôl od rezbára z Rajca.

Kňaz JUSTÍN BEŇUŠKA spravoval farnosť 1971 - 1983. Zaujímal sa o históriu, písal kroniku farnosti. Počas jeho pôsobenia bol kostol vymaľovaný, reštaurovala sa ornamentika, akad.maliar Jiří JELÍNEK namaľoval na strop dva obrazy. 1975 sa kostol elektirifikoval.

1983 sa prerobilo ovládanie zvonov z ručného na elektrické.

Z katolíckych kňazov v Súľove najdlšie pôsobil MARTIN CINGEL (1820-1867). Pochovaný je pod kostolom. Pred kostolom rastie lipa. Blesk poškodil jej pôvodnú výšku. Ku kostola prináleží budova fary. Postavená bola po roku 1766. 1930 je opravovaná. 1955 sa vykonala generálna oprava. S výstavbou NOVEJ FARY sa započalo 1967. Bola ukončená 1969. Projekt navrhol kňaz Ing. arch. F. FOLTÁN, pôsobiaci vo farnosti ako kňaz v rokoch 1952 - 1969, ako dekan 1983 - 1987. Bol to v obci všestranne angažovaný človek.

Za katolíckym kostolom sa nachádza budova katolíckej školy č. 31. Bola postavná z kameňa. Generálna oprava tejto školy sa robila až v roku 1932!
K HISTÓRII EVANJELICKÉHO KOSTOLA

Keď evanjelici stratili nádej na vrátenie kostola (po protireformácii a potom, ako ich pôvodný kostol prešiel do rúk defintívne katolíckej farnosti). 1734 si upravili darovaný drevený dom počas účinkovania kňaza Imricha Rutkaja Nedeckého. Dom prestal svojou konštrukciou i veľkosťou vyhovovať, snažili sa o vybavenie povolenia na stavbu nového kostola. To sa im podarilo. 6. II. 1748 sa z miesta miestodržiteľskej kráľovskej rady Trenčianskej stolice nariaďuje doplniť žiadosť na vymeranie miesta stavby. Stavbu schválila sama panovníčka Mária Terézia 16. júla 1748. Kostol bol dostavaný 1750. Na deň sv. Michala 29. sept. bol zasvätený Trojjedinému Bohu. Až do vydania Tolerančného patentu Jozefom II. (1871) prichádzali do tohoto kostola evanjelici zo širého okolia (na základe Patentu potom vznikli nové zbory evanjelickej cirkvi v Púchove, Záriečí, na Lazoch pod Makytou.) Na Večeri Pánovej 1752 bolo vyše šesťtisíc spovedníkov(!)

Zvonica bola postavená až 1784. Interiér ev. a. v. kostola prešiel viacerými zmenami. Najpresnejšie údaje sú z Kanonickej vizitácie 1901: Chrám je pokrytý šindľom, na najvyššom vrchole je pozlátený kríž. Oltár je drevený s drevenými šránkami, drevenými kvetmi ozdobený, nad sebou má kazateľnicu, na nej obraz Večere Pánovej, nad ňou obraz svätej Trojice, dvaja anjeli, nižšie dvaja cherubíny. Krstiteľnica uprostred šránok oltárnych s podobou Jána Krstiteľa, ktorý krstí Krista. Sakristia je za oltárom. Táto miestnosť - oratórium - v roku 1836 mala doplnený vchod zvonku aj na vežu. V oratóriu visí sedem obrazov. O sto rokov predtým bolo možné vidieť na stene obraz vznešenej pani Zuzany Pongrácovej.
Veža mala dva zvony odliate v Kremnici. Veža bola postavená 1815, slnečné hodiny v roku l848. Vojna zlikvidovala zvony aj píšťale na organe. 1935 cirkev zakúpila dva nové zvony. 2001 bola veža prekrytá medeným plechom.

Veľké opravy kostola a fary (predtým) boli v roku l907. Vyťali staré lipy, odstránili staré obrazy, drevorezy, drevené sošky, zrušené bolo oratórium., zrušená kazateľnica, premiestnila sa nad oltár, vnútrajšok kostola bol vymaľovaný.

Štýl stavby je neskoroklasicistický. Má obdĺžnikový pôdorys. Interiér je z troch strán obtočený drevenou protestanskou emporou - chórusom. V oltárnej architektúre je obraz Krista na kríži z roku 1907, po bokoch sú sochy apoštolov Petra a Pavla. Pod kostolom sa nachádza krypta s uloženými pozostatkami patrónov cirkvi. V polovičke XIX. storočia bola ešte renovovaná, dnes, pre nános sutiny a malty - neprístupná. Nápisy nad hlavnými a bočným vchodom: AJHĽA STÁNOK BOŽÍ S ĽUĎMI. DOM MODLITBY. Nápis pochádza z roku 1952.

Súčasná podoba interiéru kostola po prestavbe 1990 - drevorez s podobou viniča bola umiestnená v roku 2000. Vzadu sú umiestnené drevené tabule s menoslovom kňazov a stručnou hstóriou. Na vnútornej stene kostola (vľavo) bol namaľovaný nápis v latinskom jazyku, hovoriaci o strašnej povodni 2. júna 1754: Vo veršoch túto prírodnú katastrofu opísal farár Juraj Jamriška. Dnes je tento nápis zamaľovaný, jeho podobu možno vidieť len v cirkevnej kronike. V slovenskom preklade sa hovorí o krupobití, o hrozivej víchrici, všetko bolo pováľané, aj siatiny, strhnuté sýpky a prístrešky.. denne zneli modlitby k prísnemu Bohu.

O tejto povodni je zmienka v cirkevnej matrike pochovaných, o deťoch, odvlečených povodňou.

Budova evanjelickej fary bola pôvodne panským domom, majiteľom bol armádny kapitán František Sirmiensis. Cirkev dom kúpila a do roku 1927 ho prerobila na faru. Dovtedy bola fara umiestnená v drevenej budove postavenej v roku 1727. Po presťahovaní do novej fary budova starej fary slúžila ako byt pre učiteľa.

Na evanjelickej fare sa narodila (15.IV. 1766) Zuzana PRIEVICKÁ, matka Karola KUZMÁNYHO. Jej otec tu pôsobil ako kňaz v rokoch 1759 - 1768. Na fare žila aj sestra manželky neskoršieho farára Miroslava Križana - Božena Filipčová, rod. Izáková Jej syn Janko Filipča bol spoluzakladateľom tajného spolku Mor ho! Bol iniciátor a spolupracovník študentského časopisu Púčky. V ňom publikoval svoje básne. Za národnú čunnosť bol tesne pred maturitou l913 vylúčený zo všetkých stredných škôl a odsúdený s pokutou na štyri mesiace väzenia. Počas prvej vojny bol viackrát ranený, liečil sa vo Viedni, stal sa invalidom.

Z evanjelických farárov v Súľove najdlhšie pôsobil Ján KRIŽAN (54 rokov). Zomrel 1904, pochvaný je v Súľove, na evanjelickom cintoríne. Jeho synovia pôsobili v Súľove ako učitelia.
Spolunažívane katolíkov a evanjelikov v súčasnosti nachádza čoraz väčšie porozumenie. Spomenuli sme na začiatku tejto kapitoly, že v Súľove tento príklad tolerancie bol dávno pred XX. storočím. Veď už v roku 1856 sa pri ozname o smrti farára Pavla TEŠEDÍKA mladšieho (1856) píše: Zjevně však připomenouti musíme zvláště příkladnou svoronost v které nebožtík s místnym ode všech vúbec milovaným p. farářem katolíckým veleb. pánem Cinglem od 40 roku na mravo-náboženském vzdělání lidu pracoval."

Skôr, ako skončíme túto kapitolu, treba spomenúť zvláštnosť: Prícestnú kaplnku v Hradnej, ktorá dnes slúži ako zvonica. Bola postavená 1708. Na podstavci je umiestnená socha Jána Nepomuckého z polovice XVIII. storočia. Dnešnú podobu dostala zvonica (ako ihlanovitý tvar veže) pri opravách za pána katolíckeho farára Viktora ZBORANA, pôsobiaceho v Súľove 1981 - 1983. (Predtým mala zvonica podobu guľovitú).

Pramene k tejto kapitole:
Kerešová M. a Horečný J.: Súľov a jeho nemí svedkovia dávnych čias EDIS, vydavateľstvo Žilinskej univerzity 2002.
Propagačné materiály o Súľove a Hradnej
Cirkevné archívy.